Začala som sa zaujímať o dojčenie, keď som bola v prvom mesiaci tehotenstva, a to vďaka firemnému zákazníkovi, ktorý sa nazýva, ako mu ja hovorím, pán Ľudovít. Na pracovnom stretnutí bol ochotný ma niečo naučiť, poskytol mi príležitosť a dojčenie bolo jedným z jeho najobľúbenejších tém.
V požehnanom stave ako bohyňa
Hneď ako sa so mnou stretol, sa ma opýtal:
,,A dojčiť budete?,, Na to zo mňa vypadla spontánna odpoveď: ,,Áno, asi dva roky.,, Sama som sa trošku čudovala, čo som mu na to povedala. On mi na to hovorí, so zaujímavým výrazom tváre a prstom hore:
,,To je málo! Mal som o päť rokov mladšiu sestru, mama ju stále dojčila. Ja som mal deväť, aj tak som si cical. Nikdy sme chorí neboli!,,
To bolo pre mňa zasadené semienko dojčenia a s ním aj to, že riešiť čas nie je podstatné. Ako pri intervaloch, tak aj pri dĺžke dojčenia. Neotrasiteľnú vieru v seba ako matku, že dokážem dojčiť a dieťa sa dokáže dojčiť mi dodal pediater a spisovateľ Don Carlos.
Don Carlos hovorí:
,,Celé roky som sledoval dojčenie z pohľadu lekára. Je to najlepšia výživa, chráni pred mnohými chorobami, šetrí tisíce životov, propagácia je otázkou verejného zdravia … Dobrá matka by sa mala usilovať o dojčenie svojho dieťaťa, pretože je to pre neho najlepšie.,,
,,Potom som mal tri deti a niečo sa zmenilo. Videl som, ako sa moje dieťa dojčí a moja žena dojčí a cítil som … hrdosť, obdiv, prekvapenie, vytrhnutie, závisť? Odvtedy som čítal veľa o tom, čo otec cíti za takých okolností, ale stále nemôžem dať primeraný popis. Život má hĺbky, ktoré slová nemôžu skúmať,,
Pochopila som, že dojčenie nie je nástroj na dosiahnutie zdravia, ale súčasť samotného zdravia. Nie je to prostriedok, ale koniec.
Teraz viem, že dojčenie nie je úsilie, oveľa menej obeť, ktorú žena robí pre dobro svojho dieťaťa, ale súčasťou jej vlastného života, jej reprodukčného sexuálneho cyklu. Právo, ktoré nikto nemôže odobrať.
Slobodná voľba
Don Carlos hovorí:
Dojčenie v plnom prúde
Moja dcérka ma 31 mesiacov. Stále sa dojčí, keď má chuť na mliečko, povie mi: ,,Mami ja chcem cici.,, Napije sa a hovori: ,,Išlo mliečko a ešte druhú.,, Keď sa jej opýtam, ako dlho bude piť mliečko, odpovie mi: ,,Asi dlho…,,
Rozhovor s gynekológom
Bola som na prehliadke polroka po pôrode. Odpoveď na dojčenie bola, že stačí dojčiť už len raz-dva krát denne. Smer je jasný. Pomalé odstavenie. Samozrejme som to počula jedným uchom dnu a druhým von. Naďalej som dojčila na požiadanie dieťatka, tak ako to robím do dnes.
Druhý rozhovor s gynekológom
Prišla som do ambulancie, keď dcérka mala asi rok. Veľmi ma bolel prsník, tak som sa bála, že čo to môže byť. Nakoniec mi nič nebolo, len zlá starostlivosť o prsníky. Odvtedy žiadny problém, keďže pán doktor mi ukázal správnu starostlivosť. Jednoduché masážne pohyby, škoda, že ich neučia aj preventívne.
Popritom prišlo na tému dojčenie. Niečo zapisoval a pýta sa ma či ešte dojčím. Povedala som, že áno a v tom mi začal vysvetľovať, aké je to už zbytočné, že to už nemá žiadnu hodnotu. Na to som mu povedala: ,,Viete, ja som sa rozhodla, že budem dojčiť tak dlho, ako bude dieťa chcieť.,, Na to zdvihol zrak z papiera, pozrel na mňa jedným očkom a povedal: ,,Asi päť rokov, nie?!,,
Hlasy okolité verzus môj vnútorný
Na návšteve pediatričky som si vypočula ten istý lekársky názor. Tak som jej radšej ani nevravela, že moje dieťa sa plne dojčí a je to zdrojom nielen obživy. Našťastie ma tieto názory nijako neovplyvnili a neusmernili. Pri pohľade na dojčiace dieťa mi je všetko jasné a nepotrebujem k tomu žiadne rady a presvedčenia o opaku.
Poďakovanie
Zo srdca ďakujem týmto dvom pánom za zdieľanie ich skúseností a nadhľadu k tak vzácnej tematike ako je dojčenie. I keď sú to muži, avšak práve oni sa v tom veľmi dobre vyznajú, lebo sú to vedomí pozorovatelia a odborníci.
Dojčenie je životný štýl. Buď to žiješ, alebo nie.
